Input:

Smernica o tvorbe a použití sociálneho fondu

2.1.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.17 Smernica o tvorbe a použití sociálneho fondu

Ing. Miroslav Mačuha ; JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Stiahnuť vzor


Názov účtovnej jednotky
(adresa, IČO) 
 
Názov vnútropodnikovej smernice Interný predpis o tvorbe a použití sociálneho fondu 
Prílohy  
Číslo smernice  
Rozsah platnosti  
Za správnosť smernice zodpovedá  
Za dodržiavanie smernice zodpovedá  
Platnosť smernice pre obdobie  
Schválil  

(Názov spoločnosti) v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde ... v znení neskorších predpisov po dohode so zástupcami zamestnancov vydáva tieto

Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu


Komentár (je len informatívneho charakteru, nie je súčasť smernice):

Sociálny fond tvorí a používa zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon”) na podporu vlastnej podnikovej politiky sociálnej starostlivosti o zamestnancov. Zákonom č. 591/2007 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2008 možnosť použitia prostriedkov fondu rozšírená aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním. Použitie prostriedkov fondu na tento účel je možné dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve, preto táto možnosť nebude súčasťou interného predpisu.

Fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere, služobnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, a to aj v prípade, že zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca. Z prostriedkov fondu je výnimočne možné poskytovať príspevky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov.

Navrhované znenie interného predpisu vychádza z predpokladu, že zamestnávateľ nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, v ktorej by dohodol zásady tvorby a použitia sociálneho fondu. V komentári však bude upozornené na rozdielne možnosti v prípade, ak by sa zásady tvorby a použitia sociálneho fondu dohodli v kolektívnej zmluve a v záverečnej časti konkrétne ustanovenia, ktorých text bude v prípade dohodnutia tvorby ďalšieho prídelu do fondu v kolektívnej zmluve zásadne odlišný.

Článok I

Pôsobnosť interného predpisu

Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu (ďalej len „zásady”) upravujú výšku tvorby sociálneho fondu (ďalej len „fond”), spôsob a zdroje jeho tvorby ako aj oblasti poskytovania príspevkov z fondu, výšku príspevkov a podmienky pre poskytnutie príspevku zamestnancovi alebo inej oprávnenej osobe. Fond je určený na zabezpečovanie sociálnych potrieb zamestnancov a na podporu kultúrnej a rekreačnej činnosti a na regeneráciu pracovnej sily zamestnancov.

Článok II

Oprávnené osoby

1. Oprávnenými osobami, ktorým pri splnení podmienok uvedených v týchto zásadách vznikne nárok na poskytnutie príspevku z fondu, sú výlučne zamestnanci zamestnávateľa, vykonávajúci prácu v pracovnom pomere, ak ďalej nie je ustanovené inak.


V súlade s § 2 ods. 2 zákona fond tvorí právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V obdobnom pracovnom vzťahu sú napr. štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, príslušníci ozbrojených zložiek alebo prokurátori v služobnom pomere, ale aj sudcovia v osobitnom vzťahu k štátu, starostovia obcí a primátori miest, poslanci, ktorí sú dlhodobo uvoľnení zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu (primátora).

Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky z sociálneho fondu. Takýmito osobami sú napríklad predsedovia VÚC, poslanci NR SR a poslanci zastupiteľstiev územných orgánov, riaditelia štátnych podnikov, členovia štatutárnych orgánov, správnych rád alebo dozorných rád, spoločníci a konatelia s.r.o., živnostníci a iné osoby, vykonávajúce práce pre zamestnávateľa na základe niektorej zo zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a i.

2. Príspevok z fondu je možné výnimočne poskytnúť aj rodinným príslušníkom zamestnanca a bývalým zamestnancom na účely použitia, uvedené v týchto zásadách pre príslušnú skupinu osôb.

3. Rodinným príslušníkom na účely týchto zásad sa rozumie manžel zamestnankyne alebo manželka zamestnanca ako aj nezaopatrené dieťa zamestnanca podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, maximálne však do 25 rokov veku dieťaťa; ako dieťa zamestnanca sa posudzuje aj osvojené dieťa alebo dieťa zverené zamestnancovi do pestúnskej starostlivosti.

4. Bývalým zamestnancom sa rozumie poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.


Zákon v § 7 ods. 2 umožňuje poskytovať z fondu príspevok aj poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ak ho zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Pokiaľ zamestnávateľ mal zamestnancov, ktorí mohli odísť do výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je potrebné okruh vymedzený v odseku 4 týchto zásad rozšíriť o túto skupinu osôb.

5. Oprávnenými osobami nie sú fyzické osoby, ktoré pracujú alebo pracovali na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.


Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú charakter pracovnoprávneho vzťahu. Práca na základe niektorej z týchto dohôd nenapĺňa atribúty pracovného pomeru resp. jemu obdobnému pracovnému vzťahu, preto sa fond netvorí z odmien vyplatených na základe uzavretých dohôd ani tieto osoby nemajú nárok na príspevky z fondu.

Článok III

Spôsob a výška tvorby fondu

1. Fond sa tvorí ako úhrn

a. povinného prídelu vo výške ..... (najmenej 0,6 %, najviac 1,0 %) zo základu ,


Povinný prídel sa musí tvoriť najmenej vo výške 0,6 % základu. Využiť zákonom ustanovené rozpätie a tvoriť povinný prídel do fondu vyšším podielom (najviac však do 1,0 % základu) môže len zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk, splnil si všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku, ako aj odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni; táto podmienka sa vzťahuje výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku . Toto spojenie je obsiahnuté napr. v Obchodnom zákonníku v § 2 ObchZ definujúcom podnikanie ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku alebo Živnostenskom zákone, výška tvorby povinného prídelu (ale aj tvorby ďalšieho prídelu) v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa.

b. ďalšieho prídelu vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, najviac však v úhrnnej výške 0,5 % zo základu,


Ďalší prídel do fondu (čl. III ods. 1 písm. b) zásad) sa v zmysle zákona môže tvoriť dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú. Ak zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, tvorí ho podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona účelovo výlučne na poskytnutie príspevku na dopravu . Podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ tvoriť ďalší prídel len v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na úhradu výdavkov; znenie zásad vychádza z predpokladu, že zamestnávateľ nemá ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve.


Pokiaľ by zamestnávateľ mal ďalší prídel, ktorého maximálna výška je taktiež limitovaná podielom 0,5 % základu, dohodnutý v podnikovej kolektívnej zmluve, alebo by sa na neho vzťahovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, v ktorej by bol ďalší prídel už dohodnutý (právny stav podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona), takýto zamestnávateľ už nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve alebo ho zamestnávateľ musí povinne tvoriť a použiť na úhradu resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa 1. bodu v kolektívnej zmluve napríklad vo výške 0,1 % základu, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu podľa 2. bodu resp. podľa § 7 ods. 5 zákona..

c. ďalších zdrojov, ktorými sú zdroje podľa zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu,


Pre výšku týchto ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne resp. minimálne výšky týchto prostriedkov.

d. prídelmi z použiteľného zisku, ak tak rozhodne .... (napr. valné zhromaždenie spoločníkov - uviesť oprávnený orgán zamestnávateľa, rozhodujúci o rozdelení použiteľného zisku) .


Ustanovenia § 7 zákona vymedzujúce možnosti použitia fondu sa vzťahujú na použitie celého vytvoreného fondu, teda aj časti vytvorenej napr. zo zisku. Aj v prípade, že zdrojom je použiteľný zisk, finančné príspevky z fondu sa opätovne stanú predmetom zdaneniu plnenia ako príjmu zamestnanca zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a predmetom odvodov do poistných fondov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie (táto zmena je účinná od 1. januára 2011).

2. Základom pre ročnú tvorbu fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok a pre tvorbu za jednotlivé mesiace súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za predchádzajúci kalendárny mesiac.


Vzhľadom na priebežnú tvorbu fondu odvodovým spôsobom zákon definuje aj základ pre tvorbu mesačného prídelu do sociálneho fondu. Odkazmi na ustanovenia príslušných právnych predpisov sa usmerňuje, čo je u jednotlivých skupín zamestnancov základom pre tvorbu fondu. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce sú to všetky plnenia, ktoré sa považujú za mzdu podľa § 118 ZP vrátane peňažnej hodnoty naturálnej mzdy a mimoriadnych odmien poskytovaných pri príležitosti pracovných a životných výročí zamestnancov, ak sú poskytované ako mzda (§ 118 ods. 3 ZP) .

3. Do základu nie je možné zahrňovať plnenia, ktoré nie sú mzdou alebo platom za vykonanú prácu, najmä vyplatené náhrady mzdy, náhradu za pracovnú pohotovosť, odstupné alebo odchodné a ďalšie plnenia poskytované v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov.

Článok IV

Účtovanie fondu

1. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa účtuje na .... (napr. na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky) .

2. Na účet sa prevádzajú prostriedky v mesačných sumách vo výške zodpovedajúcej percentuálnemu podielu podľa čl. III ods. 1 písm. a) z objemu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom za predchádzajúci mesiac a vo výške tvorby ďalšieho prídelu podľa písm. b) toho istého odseku.


Nakoľko výška ďalšieho prídelu do fondu na účely výplaty príspevku na dopravu závisí od počtu oprávnených zamestnancov a ich skutočných mesačných výdavkov, konkrétna suma sa môže previesť po zistení tvorby fondu na tento účel.

3. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Účtovný prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do päť dní odo dňa dohodnutého na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december sa sociálny fond vytvorí z predpokladanej výšky miezd alebo platov a finančné prostriedky na účet fondu sa prevedú do 31. decembra príslušného roku.


Ak by zamestnávateľ mal dohodnutý alebo stanovený termín výplaty mzdy za predchádzajúci mesiac na posledný deň nasledujúceho mesiaca, musí aj tvorbu fondu zaúčtovať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ustanovenia zákona neupravujú zaúčtovanie príspevkov do fondu z ďalších zdrojov alebo zo zisku; na prídel do fondu z týchto zdrojov sa preto nemôže vzťahovať ani časový limit do 5 dní od výplaty mzdy, stanovený pre tvorbu povinného prípadne i ďalšieho prídelu do fondu. V súvislosti so zavedením novej meny euro sa deň tvorby fondu zákonom č. 474/2008 Z. z. upravil ako najneskorší termín pre jeho tvorbu a doplnila sa možnosť zúčtovať fond za december bežného roku do konca decembra.

4. Výška tvorby a použiteľný úhrn sociálneho fondu za príslušný rok sa zvyšuje o úhrn nevyčerpaných zostatkov z minulých rokov. Nevyčerpaný zostatok prostriedkov fondu z bežného roka, ktorý sa nevyčerpal do konca roku, sa prevádza do nasledujúceho roka. Zúčtovanie prípadných rozdielov súčtu mesačných súm a tvorby sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.


Použitie fondu na niektoré účely je viazané na podmienky, ktorých splnenie sa nedá vopred predvídať (napr. sociálna výpomoc, narodenie dieťaťa a pod.). Ak sa fond bude poskytovať aj na takéto účely, pri ktorých frekvenciu plnenia v rámci roka je možné nanajvýš len orientačne predpokladať na základe skúseností z predchádzajúcich období, je vhodné dohodnúť možnosť použiť v ďalšom roku aj prostriedky fondu, ktoré sa na vymedzený účel nevyčerpali v predchádzajúcom roku resp. v predchádzajúcich rokoch.

Článok V

Použitie fondu

V súlade so zákonom sa zamestnancom poskytne z fondu príspevok na účely a podľa podmienok uvedených v tomto článku zásad na:

1. Stravovanie

a. Okrem príspevku podľa § 152 ZP sa z fondu bude zamestnancom prispievať na každé hlavné jedlo príspevkom vo výške ... (napríklad 30 eurocentov, príspevok v takej výške, aby celkový príspevok na jedno jedlo predstavoval cca 70 % priemernej ceny jedla a pod.) .

b. V prípade, ak sa výnimočne musí stravovanie zamestnancov zabezpečiť v inom ako vlastnom stravovacom zariadení, príspevok sa poskytne .... (napr. vo výške podľa odseku 1 alebo v takej výške, aby zamestnanec uhrádzal najviac 30 % z ceny jedla poskytovaného v náhradnom stravovacom zariadení a pod.) .

c. Z prostriedkov fondu sa .... (poskytne – neposkytne) nepeňažný príspevok na stravovanie aj bývalému zamestnancovi, ktorý vykonával práce v pracovnom pomere a po skončení pracovného pomeru odišiel do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku (na základe žiadosti v rovnakej výške ako riadnym zamestnancom) .


Ide o dobrovoľné plnenie, ktoré je možné uplatniť v prípade, ak zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 7 písm. c) ZP umožnil stravovanie a poskytuje príspevok na stravovanie z nákladov aj bývalým zamestnancom zamestnávateľa. Zákon umožňuje zamestnávateľovi rozhodnúť, že bývalým zamestnancom sa bude poskytovať aj príspevok na stavovanie zo sociálneho fondu napr. tak ako riadnym zamestnancom. Keďže rozšírenie možnosti stravovať sa Zákonník práce podmieňuje prerokovaním so zástupcami zamestnancov, aj poskytnutie príspevku z fondu by zamestnávateľ mal so zástupcami zamestnancov aspoň prerokovať.

2. Úhrada výdavkov na dopravu

a. Nad rámec zákonného príspevku na dopravu z ďalšieho prídelu podľa článku VI týchto zásad sa zamestnancom poskytne paušálny príspevok na čiastočnú kompenzáciu nákladov na dopravu vo výške .... (napr. 7 eur mesačne) .

b. Na príspevok .... (má nárok aj zamestnanec – nemá nárok zamestnanec), ktorému v príslušnom mesiaci vznikol nárok na príspevok z ďalšieho prídelu do fondu podľa článku VI. týchto zásad.


Zákon v poslednej vete odseku 5 umožňuje aj súbežné poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť nielen z ďalšieho prídelu, ale aj z povinného prídelu do sociálneho fondu. Je vecou zamestnávateľa alebo dohody so zástupcami zamestnancov, či sa bude kumulovať príspevok z oboch zdrojov. Ak sa však povinne tvorí ďalší prídel do fondu na účely poskytovania príspevku na dopravu a oprávnenému zamestnancovi sa z neho uhradí plná výška nákladov, došlo by k jeho neopodstatnenému zvýhodneniu, keby sa mu poskytol príspevok na dopravu ešte raz aj z povinného prídelu.

c. Príspevok podľa písm. a) sa poskytne .... (napr. na základe predložených dokladov o výdavkoch prevyšujúcich sumu 7 eur mesačne, alebo každému zamestnancovi bez požiadavky predkladania dokladov, alebo každému zamestnancovi s výnimkou domáckych zamestnancov a pod.).


Zákon na rozdiel od príspevku na dopravu poskytovaného z ďalšieho prídelu do fondu nevyžaduje preukazovanie výšky výdavkov na dopravu, ani či zamestnanec vôbec dochádza do zamestnania a späť verejnou dopravou, ktorou sa rozumie prímestská autobusová doprava, železničná alebo lodná doprava, a mestská hromadná doprava. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, či bude vyžadovať preukazovanie výdavkov na dopravu, či bude prispievať aj zamestnancom dochádzajúcim do zamestnania vlastným dopravným prostriedkom, či bude prispievať v určitej výške aj domáckym zamestnancom, v akej výške sa výdavky budú uhrádzať a pod.

3. Účasť na kultúrnych a športových podujatiach

a. Z fondu sa poskytne príspevok na vstupenky na kultúrne programy, na divadelné predstavenia a športové akcie vo výške najviac do .... (napr. 10 eur ročne) .

b. Peňažný príspevok sa zamestnancovi poskytne .... (napr. na základe písomnej žiadosti a po doložení použitých vstupeniek na kultúrne alebo športové podujatie, alebo bez predloženia dokladov napr. raz ročne a pod.) . Príspevok bude zamestnancovi priznaný vo výplate mzdy ... (napr. za mesiac, v ktorom o príspevok požiadal, alebo vo výplate za mesiac december a pod.) .


Rovnako ako v prípade príspevku na dopravu zákon nevyžaduje doloženie dokladu o návšteve športového alebo kultúrneho podujatia. V zásade postačuje dohoda alebo rozhodnutie o použití prostriedkov fondu na daný účel. Ak však ide o zamestnávateľa, ktorý je napojený na štátny rozpočet alebo rozpočet zriaďovateľa, je vhodnejšie podmieniť výplatu príspevku administratívne náročnejším overením výdavkov dokladmi od zamestnancov vzhľadom na to, že u týchto zamestnávateľov sa výdavky posudzujú aj z hľadiska účelnosti a najmä hospodárnosti čerpania rozpočtu.

c. Zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov (a ich rodinných príslušníkov) na základe zmluvy s prevádzkovateľom bezplatné využitie ... (napr. vo vyhradených večerných hodinách priestorov telocvične, plavárne, tenisových kurtov a pod.) na .... (napr. 4 hodiny týždenne) . Z fondu sa uhradí ... (poplatok alebo časť poplatku) za prenájom priestorov vo výške .... (napr. ... eur za každý týždeň prenájmu zariadenia) .


V zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je od dane z príjmov oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom alebo jeho rodinným príslušníkom. V tomto prípade nepeňažný príjem nie je zamestnancovi zdanený, takže je možné poplatok za použitie takéhoto zariadenia hradiť aj zo sociálneho fondu. Zákon o dani z príjmov oslobodzuje od dane aj použitie zariadenia pre rodinných príslušníkov. Keďže aj zákon o sociálnom fonde umožňuje prispievať z prostriedkov fondu aj rodinným príslušníkom, je možné takýmto spôsobom hradiť z fondu náklady za použitie zariadenia aj rodinnými príslušníkmi.

4. Účasť na rekreáciách

a. Z fondu sa poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu počas čerpania dovolenky. Príspevok sa poskytne .... ( napr. na základe predloženia dokladu o absolvovaní rekreácie, dokladu o zakúpení rekreácie alebo výdavkového dokladu o ubytovaní v rekreačnom stredisku).

b. Zamestnancovi sa poskytne peňažný príspevok vo výške .... (napr. 10 % z ceny poukazu na rekreáciu, alebo podľa dokladov o rekreácii, dokladov o ubytovaní a pod.), najviac však v celkovej výške .... (napr. 50 eur). Príspevok je možné poskytnúť spôsobom a vo výške ustanovenej § 152a ZP.

c. V prípade, že zamestnancami zamestnávateľa sú obidvaja manželia, nárok na príspevok na rekreáciu podľa predchádzajúcich bodov sa poskytne len jednému z nich.


Parlament na svojej 38. schôdzi (27. novembra 2018) prelomil veto prezidenta a schválil s účinnosťou od 1. januára 2019 novelu zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, ktorou sa menia a dopĺňajú aj iné zákony ako Zákonník práce (ZP), zákon o sociálnom fonde, zákon o dani z príjmov alebo zákony upravujúce štátnozamestnanecký, resp. služobný pomer.

Zámerom zákonodarcu ako vyplýva z dôvodovej správy návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu cez nové nástroje financovania ako:

- rekreačný poukaz,

- podpora rozvoja cykloturistiky a

- poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.

Vzhľadom aj na skúsenosti krajín, ktoré vykazujú najvyššiu účasť domáceho obyvateľstva na domácich rekreáciách a v ktorých je obdobný inštitút rekreačného poukazu už zavedený (Maďarsko, Taliansko a Francúzsko) má rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do ZP ( § 152a ZP– Rekreácia zamestnancov) zvýšiť motiváciu a vytvoriť možnosť pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Z výsledkov prieskumov Európskej komisie preferencií občanov EÚ v turizme z roku 2015 spomedzi krajín EÚ v roku 2014 vyplýva, že domácu dovolenku pred zahraničnou uprednostnila len jedna tretina dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska. Približne polovica týchto dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska pritom nevyhľadávala prioritne typicky prímorské destinácie, ale také, pre ktoré má aj Slovenská republika veľmi dobré predpoklady (príroda, wellness, gastronómia, kultúra, šport, a pod.) Podľa údajov z portálu Platy.sk približne 6,43 % zamestnancov na Slovensku už má k dispozícii príspevky na regeneračné a rekreačné aktivity ako pobyty, ale aj masáže a pod.

Podľa § 152a ZP zamestnávateľ poskytuje príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov (zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent nahor), najviac však v sume 275 € za kalendárny rok a to:

- na žiadosť zamestnanca – pričom nie je potrebný súhlas zamestnávateľa a postačuje aj ústna forma žiadosti;

- obligatórne (povinne) ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov; fakultatívne (môže ale nemusí) ak zamestnáva menej ako 50 zamestnancov – počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnancami sú však podľa ZP nielen zamestnanci v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), ale aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.


Príklad č. 1:

Ak mal zamestnávateľ v roku 2018 v priemere 37 zamestnancov, ale v roku 2019 má k nejakému dátumu aktuálne už 53 zamestnancov, tak príspevok na rekreáciu svojím zamestnancom v roku 2019 ešte zamestnávateľ nie je povinný poskytovať. A to preto, že v predchádzajúcom kalendárnom roku bol jeho priemerný evidenčný počet zamestnancov menší ako 50.

V aplikačnej praxi však môže nastať aj opačná situácia, a síce že zamestnávateľ bude mať v roku 2018 v priemere 53 zamestnancov, ale v roku 2019 bude mať k nejakému dátumu aktuálne len 37 zamestnancov. V tomto prípade už zamestnávateľ je povinný v roku 2019 poskytovať svojím zamestnancom príspevok na rekreáciu, pretože v predchádzajúcom kalendárnom roku bol jeho priemerný evidenčný počet zamestnancov väčší ako 49.


Príklad č. 2:

Aj tzv. dohodári sa za účelom posúdenie obligatórnosti, resp. fakultatívnosti poskytovania príspevku na rekreáciu započítavajú do počtu zamestnancov a teda aj zamestnávateľ, ktorý bude zamestnávať 30 zamestnancov na pracovnú zmluvu a 20 zamestnancov na dohodu, bude povinný zamestnancom poskytovať príspevky na rekreáciu.

- ak pracovný pomer u zamestnávateľa trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov – nárok na príspevok na rekreáciu budú mať len zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tzv. dohodári nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi (obdobne ako v § 110 ods. 2 ZP).

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.


Príklad č. 3:

Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na 20 h. týždenne, čo predstavuje u zamestnávateľa tzv. „polovičný úväzok”, zamestnávateľ je povinný mu prispieť na rekreáciu maximálne sumou 137,50 € za kalendárny rok (polovica z 275-eurového príspevku na rekreáciu pre zamestnanca s „plným úväzkom”) samozrejme, ak jeho pracovný pomer nepretržite trval k zamestnávateľovi aspoň 24 mesiacov a spĺňa aj ostatné zákonné podmienky.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada (napríklad pri udeľovaní koncoročných odmien a pod.).

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

- služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na Slovensku (pojem „služby cestovného ruchu” ZP nedefinuje a neodkazuje ani na iný právny predpis a teda je problematické určiť, čo všetko je možné pod tento pojem zahrnúť),

- pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na 2 prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na Slovensku (môže ísť napr. o víkendový alebo viacdenný pobyt ponúkaný na rôznych zľavových portáloch),

- ubytovanie najmenej na 2 prenocovania na Slovensku, ktorého súčasťou môžu ale nemusia byť stravovacie služby (napr. zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť stravovanie v zariadení),

- organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na Slovensku pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom (napr. pobytové či na denné prázdninové tábory pre deti zamestnancov); za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnávateľ je povinný uhrádzať výdavky na rekreáciu celej rodiny. Do oprávnených výdavkov sa započítavajú aj výdavky na rekreáciu osôb, ktoré sa jej zúčastňujú spolu so zamestnancom. Ide o:

- manžela/manželku,

- dieťa zamestnanca (vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení) a


- inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti (napr. druh/družka, rodič a pod.).

Príklad č. 4:

Ak v rodine spĺňajú podmienky na priznanie príspevku na rekreáciu obaja rodičia, tak napr. pri cene rekreácie v celkovej sume 1000 € uhradia z vlastných prostriedkov 450 € a zamestnávateľ prispeje sumou 550 €.


Príklad č. 5:

V prípade, ak bude rekreácia lacnejšia ako 500 €, zamestnávateľ poskytne príspevok v sume 55 percent z toho, čo zamestnanec uhradil. Napríklad pri sume 300 €, zamestnávateľ prispeje 165 €.

Je na voľbe zamestnávateľa, či príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi v peňažnej forme, alebo prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz je osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky (obdobne ako elektronická stravovacia karta), vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rekreačný poukaz sa vydáva pre FO, je neprenosný a je možné ho použiť výlučne na Slovensku a to u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s poskytovateľom vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. I keď to zákon výslovne nestanovuje, podľa slov hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej „Poukaz sa dá použiť aj na viackrát, teda rozdeliť 500 € na viac pobytov, ale len na pobyt zamestnanca spolu s jeho dieťaťom”.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec si náklady na rekreáciu uhradí z vlastných prostriedkov a následne, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky.

Oprávnené výdavky sa dokladujú predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy (ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak).

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku (napríklad silvestrovská lyžovačka), bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Ak zamestnávateľ poskytne príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu, síce nemusí administrovať dokladovanie účelovosti použitia príspevku na rekreáciu (zabezpečuje to elektronický formát poukazu - karta), no musí rátať s extra výdavkami – napr. poplatkom za sprostredkovanie služieb (obdobne ako pri stravných lístkoch). Avšak na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu, môže byť výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu. Navyše nevýhodou rekreačného poukazu je obmedzená ponuka poskytovateľov rekreačných služieb, pretože že nie každý má zmluvný vzťah s poskytovateľom vydávajúcim rekreačný poukaz, resp. nedisponuje elektronickým terminálom (na použitie karty).

Na druhej strane ak zamestnávateľ poskytne bezpoukazový peňažný príspevok na rekreáciu, musí okrem spomenutej zvýšenej administrácie pri dokladovaní účelovosti príspevku, brať do úvahy aj zvýšené riziko vytvorenia ponuky fiktívnych dokladov na preukázanie výdavkov a ich špekulatívneho získavania zo strany niektorých zamestnancov.

Novela mení aj zákon o sociálnom fonde (č. 152/1994 Z. z.) tak, že umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov nad zákonom stanovený rozsah (mechanizmus je podobný ako pri stravných lístkoch). Dopĺňa sa aj zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) o zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.

Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať (dostane ju ako „čistý príjem”) a zamestnanec a ani zamestnávateľ z nej nebudú platiť žiadne zdravotné a sociálne poistenie. Pre zamestnávateľa budú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených ZP daňovým výdavkom, ktorý bude znižovať jeho základ dane z príjmov. Príspevky na rekreáciu poskytnuté vo výške viac ako 55 % oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 € ročne už daňovým výdavkov zamestnávateľa preto nebudú.

Aj FO s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si budú môcť uplatniť výdavky na rekreáciu do svojich daňových výdavkov (podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z.). Výdavky alebo náklady na rekreáciu budú v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa ZP daňovým výdavkom aj FO s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov. Podmienkou pre zahrnutie týchto výdavkov na rekreáciu do daňových výdavkov k príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je to, že tomuto daňovníkovi nesmie byť poskytnutý príspevok na rekreáciu v pozícii zamestnanca (v súvislosti s výkonom závislej činnosti).

Príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok stanovených ZP patrí aj štátnym zamestnancom, príslušníkom Policajného zboru, príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Národného bezpečnostného úradu, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkom (príslušníkom finančnej správy), príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, príslušníkom Horskej záchrannej služby, profesionálnym vojakom a zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom záujme.

5. Služby využívané na regeneráciu pracovnej sily zamestnanca

a. Z fondu sa poskytne zamestnancovi príspevok na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu svojej pracovnej sily, a to .... (napr.

- na víkendové pobyty v kúpeľných, liečebných a rehabilitačných zariadeniach,

- na liečebné procedúry pri kúpeľnej liečbe, ktoré si zamestnanec hradí ako samoplatca

- osobné využívanie posilňovne alebo fitnes centrá,

- využívanie služieb masérskych salónov alebo solárií,

- služby kaderníckych zariadení alebo kozmetických salónov,

- využívanie pílingových kúr v laserových centrách a pod.)

b. Zamestnancovi resp. zamestnankyni sa poskytne príspevok na základe predložených dokladov o absolvovaní niektorej z regeneračných služieb najviac do výšky .... (napr. 10 eur) ročne; tento príspevok sa neposkytuje rodinným príslušníkom zamestnanca zamestnávateľa ani bývalým zamestnancom.


Vzhľadom na pomerne špecifickú oblasť použitia prostriedkov fondu je vhodné podmieniť poskytnutie príspevku dokladom o využití niektorého zariadenia poskytujúceho obdobné služby na regeneráciu pracovnej sily, aj keď to zákon nevyžaduje.

6. Zdravotná starostlivosť

a. Zamestnancovi sa v záujme ochrany zdravia poskytne z fondu nepeňažný príspevok na zdravotnú starostlivosť v úhrne najviac ... (napr. 40 eur ročne).

b. Príspevok podľa písm. a) sa poskytuje .... (napr. na úhradu zvýšených nákladov zamestnanca na odborné vyšetrenia v špecializovanom zdravotníckom zariadení, na vykonanie zdravotníckych úkonov alebo iné individuálne vyšetrenie vrátane preventívnej, diagnostickej, onkologickej alebo kardiovaskulárnej prehliadky, ktoré neuhrádza zdravotná poisťovňa a pod.) . Konkrétne vyšetrenia dohodne ... (napr. personálny útvar) so zmluvným zdravotníckym zariadením.

c. Z fondu sa zamestnancovi poskytne peňažný príspevok na očkovanie proti chrípke vo výške .... (napr. 70 %) ceny vakcíny, najviac však v sume .... (napr. 30 eur) na jedno očkovanie. Príspevok sa poskytuje na základe dokladov a absolvovaní tohto úkonu, a to raz do roka; na príspevok nemá nárok zamestnanec, ktorému sa poskytol príspevok podľa písm. d).

d. Z fondu sa zamestnancovi poskytne príspevok na úhradu ceny alebo časti ceny niektorých liekov alebo iných zdraviu prospešných farmaceutických výrobkov vrátane vitamínových preparátov v úhrne najviac .... (napr. 30 eur za rok) ; na tento príspevok nemá nárok zamestnanec, ktorému sa poskytol príspevok na očkovanie podľa písm. c).

e. Peňažný príspevok bude zamestnancovi poskytnutý v najbližšom vyúčtovaní mzdy po predložení dokladov o vykonaní očkovania proti chrípke podľa písm. c) resp. zakúpení liekov a iných farmaceutických výrobkov podľa písm. d).

7. Sociálna výpomoc

a. Z prostriedkov fondu sa v rámci sociálnej výpomoci poskytne zamestnancovi, ktorý sa (nie vlastnou vinou) dostal do v nečakanej hmotnej núdze jednorazová .... (návratná – nenávratná) finančná výpomoc v prípade .... (napr. úmrtia rodinného príslušníka, mimoriadnej udalosti, ktorou môže byť zničenie bytového zariadenia v dôsledku povodne alebo požiaru, vykradnutia bytu a pod.).

b. Jednorazová finančná výpomoc sa poskytne zamestnancovi na základe písomnej žiadosti doloženej príslušnými dokladmi po komplexnom posúdení .... (sociálnych a majetkových pomerov rodiny žiadateľa, príčin vzniknutej situácie, zohľadnenia zárobkových možností partnera žiadateľa, počtu nezaopatrených detí, odpracovaných rokov u zamestnávateľa a pod.) vo výške najviac ... (napr. 170 eur) .

c. V prípade úmrtia zamestnanca sa poskytne nenávratný peňažný príspevok vo výške .... (napr. 150 eur) vo mzde zamestnanca za posledný mesiac trvania pracovného pomeru pred jeho zánikom. Ak sa príspevok nemohol poskytnúť vo mzde zamestnanca, vyplatí sa priamo pozostalému rodinnému príslušníkovi; inak sa príspevok stáva peňažným nárokom zamestnanca podľa § 35 ZP.


Z fondu je možné poskytovať príspevok, okrem zamestnanca, len osobám s konkrétne vymedzeným vzťahom k zamestnancovi. Z tohto dôvodu nie je možné priamo vyplácať z fondu príspevok iným pozostalým, než sú manžel alebo manželka a dieťa, ktoré nie je zaopatrené, ale malo by byť plnoleté.

Pokiaľ sa príspevok nedá poskytnúť, ale na základe dohodnutého ustanovenia nárok na príspevok vznikol zosnulému zamestnancovi, uplatní sa ustanovenie § 35 ZP , v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Sociálna výpomoc sa tak stane súčasťou peňažných nárokov zamestnanca, ktoré do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti a ak týchto osôb niet, stávajú sa predmetom dedičstva.


Praktické uplatnenie tohto ustanovenia Zákonníka práce je zložitejšie, nakoľko § 35 ZP exaktne rieši len prechod mzdových nárokov z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

d. Návrh konkrétnej výšky príspevku na sociálnu výpomoc podľa písm. b) odôvodní personálny útvar a prerokuje so zástupcami zamestnancov, ktorých stanovisko zohľadní v konečnej sume výšky príspevku.

8. Doplnkové dôchodkové sporenie

a. Z fondu sa poskytuje príspevok na doplnkové dôchodkové poistení sporenie nad rámec príspevku podľa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška príspevku zamestnávateľa z fondu predstavuje .... (napr. 1 % hrubého mesačného platu zamestnanca), najmenej však .... (napr. 10 eur) mesačne.

b. Na príspevok z fondu podľa písm. a) má nárok len zamestnanec, ktorý má uzatvorenú účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou, ak výška jeho mesačného príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje najmenej .... (napr. 20 eur mesačne).


V zmysle § 13 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení sa výška príspevkov, lehota splatnosti a spôsob platenia príspevkov účastníka (zamestnanca) dohodnú v účastníckej zmluve a výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve; zo sociálneho fondu sa môže poskytovať ďalší príspevok nad rámec príspevku poskytovaného zamestnávateľom podľa predmetného zákona.

9. Servisné poukážky

a. Z fondu sa poskytne zamestnancovi príspevok na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Príspevok sa poskytne .... ( napr. formou servisnej poukážky alebo na základe predloženia dokladu o zakúpení tovaru, dokladu o využití služby alebo výdavkového dokladu).

b. Zamestnancovi sa poskytne peňažný príspevok vo výške .... (napr. 55 % z ceny servisného poukazu, alebo podľa dokladov o rekreácii, dokladov o ubytovaní a pod.), najviac však v celkovej výške .... (napr. 50 eur).


Uvedené sa umožňuje na základe § 23 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (s účinnosťou od 1. mája 2018).

10. Ďalšia realizácia sociálnej politiky zamestnávateľa

a. Z fondu sa zamestnancovi poskytne príspevok pri príležitosti jeho životného výročia zamestnanca, a to .... (napr.

- pri životnom jubileu 50 a 60 rokov veku vo výške .... napr. 100 eur),

- pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, pri odchode do predčasného starobného dôchodku alebo pri odchode do invalidného dôchodku vo výške .... napr. 80 eur).


Zákonník práce nevylučuje poskytnutie odmeny zamestnancovi ako ocenenie za jeho viacročnú prácu pre zamestnávateľa, ktorá sa mu poskytne z príležitosti jeho životného výročia a súčasne aj poskytnutie príspevku z fondu.

Plnenia musia mať rozličný charakter: mimoriadna odmena musí plniť znaky mzdy za prácu, teda musia sa ňou hodnotiť výsledky práce zamestnanca, pričom výročie (pracovné alebo životné) je len príležitosťou pre vyhodnotenie pracovných prínosov a dlhodobých výsledkov práce zamestnanca, kým príspevok z fondu sa poskytuje bez posúdenia pracovných výsledkov alebo väzby na vykonanú prácu zamestnanca. Zákon dokonca v § 7 ods. 8 priamo zamestnávateľovi zakazuje poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu. Jeho poskytnutie musí byť viazané len na skutočnosť, že zamestnanec dosiahol životné výročie, a táto skutočnosť je ocenená príspevkom zo sociálneho fondu v rámci realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa (zákaz sa týka všetkých plnení poskytovaných z fondu).

Zákonník práce v § 76a upravuje právny nárok zamestnanca na odchodné, ako plnenie, poskytované za určitých podmienok pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, alebo na predčasný starobný dôchodok alebo nároku na starobný dôchodok. Poskytnutie tohto nárokového plnenia nevylučuje súbežné poskytnutie príspevku z fondu na obdobný účel ako dobrovoľného plnenia dohodnutého v rámci realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa.

b. Nárok na peňažný príspevok podľa písm. a) má zamestnanec v prípade, ak jeho pracovný pomer k zamestnávateľovi ku dňu výročia trval.... (napr. najmenej 3 roky) ; ak pracovný pomer trval kratšie, ale dlhšie ako 1 rok, poskytne sa príspevok znížený o .... (napr. 30 eur) .


Aj výšku príspevkov zo sociálneho fondu je možné diferencovať podľa trvania pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ak to zamestnávateľ (sociálni partneri) uzná za vhodné. Diferenciácia v podstate vyjadruje rozdiel dĺžky obdobia, za ktoré sa počas trvania pracovného pomeru tvoril sociálny fond.

c. Z fondu sa zamestnancovi poskytne jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vo výške .... (napr. 70 eur) ; ak sú zamestnancami obaja rodičia, príspevok sa poskytne len jednému z nich.

d. Zamestnancovi, ktorý je viacnásobným bezplatným darcom krvi a daroval krv viac ako .... (napr. 10-krát) , sa poskytne za každé darovanie krvi príspevok vo výške .... (napr. 7 eur) . Príspevok sa poskytuje na základe dokladu o darovaní krvi a počte predchádzajúcich odberov; za rovnakých podmienok sa poskytuje príspevok z fondu aj pri darovaní krvnej plazmy (aferéze).


Ide o širokú oblasť možného použitia fondu, ktorá je vymedzená tým, že musí ísť o sociálnu oblasť, ktorej podpora je v súlade s realizáciou politiky zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Prostriedky fondu preto nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely, než na sociálnu oblasť, napr. nie je možné prispievať alebo dokonca hradiť náklady na školenie zamestnancov, nakoľko povinnosti v tomto smere zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovení § 154 ZP.

V rámci ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky v starostlivosti o zamestnancov okrem príkladov


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: